STAY CONNECTED

© 2016 Celeste Buckingham

Opäť hľadáte dokonalý  darček pre deti?

 

Ak hľadáte niečo pre dieťa vo veku 5-12 rokov, najlepším darčekom je niečo zábavné i zmysluplné zároveň. Skutočne zábavná kniha plná vzrušujúcich dobrodružstiev, ktorá sa ľahko číta a nielen že učí dieťa jazyk, no povzbudzuje ho tiež k tomu, aby premýšľalo o najlepších ľudských hodnotách ako sú priateľstvo, vernosť, láska k rodine, oddanosť, obetavosť, štedrosť či mnohé ďalšie. 

 

Stratená princezná je príbehom pre deti od detí. Napísali ju speváčky a autorky pesničiek Celeste a Carmel Buckingham vo veku 11 a 8 rokov. Kniha je stvárnením toho, na čom mladému človeku v živote záleží a ako sa díva na svet dospelých. Tento pohľad je pretavený do fantazijného rozprávkového dobrodružstva.

 

Kniha má 256 strán a je v anglickom i slovenskom jazyku. Je to výborný spôsob, ktorým si staršie deti môžu počas prázdnin zlepšiť svoje jazykové zručnosti. Mladšie deti určite poteší, keď im príbeh prečítajú ich rodičia či starí rodičia a možno si zapamätajú niektoré anglické výrazy či mená z pôvodného príbehu.  

 

Táto kniha je dokonalým vianočným darčekom pre deti. Mladého čitateľa počas prázdnin a voľna zabaví, pomôže mu s jazykovými zručnosťami v angličtine a súčasne mu poskytne bezpečný priestor na skúmanie uplatňovania kladných vlastností a budovania pevného charakteru. 

 

 

 

 

 

 

Stratená princezná je pútavý príbeh o dôvernej oddanosti, priateľstve a o dobrodružstve, ktoré oslovuje deti v každom veku. Rozprávka kladie dôraz na silu čestnosti, cenu dôvtipu a dôležitosť lásky na cestách princeznej Kvetky a priateľov, ktorých pri putovaní spoznáva.

Rozprávka sa citlivo a zmysluplne venuje témam rôznorodosti, priateľskosti a čestnosti spôsobom, ktorý je pre deti zrozumiteľný. Keďže Kvetka a jej blízke postavy sa pri dobrodružstvách vyvíjajú a učia, rovnako k tomu dochádza i u čitateľa prostredníctvom vzrušujúcich ponaučení vo svete fantázie, ktoré im prirodzeným spôsob pripomínajú situácie skutočného života.

Skutočná kúzlo knihy spočíva v tom, že bola napísaná deťmi a určená iným deťom. Už len to samotné je dobrým dôvodom na to, aby sme jej venovali viacero pohľadov. Sestry Celeste a Carmel Buckingham vytvorili tento príbeh spoločne vo veku 11 a 8 rokov a možno sa neskôr dočkáme i ďalších príbehov, ktoré dievčatá napísali a ktoré sa vyvíjali spoločne s nimi. 

Pre Celeste a Carmel, ktoré majú dnes 21 a 18 rokov táto rozprávka predstavuje významný moment v ich životoch, kedy sa rozhodli, že ich láska k tvorivosti a písaniu by mohla znamenať niečo viac ako iba záľubu či krátenie si dlhej chvíle. Sestry, ktoré v súčasnosti obe budujú hudobnú kariéru, označujú vydanie ich detskej knihy ako počiatok ich tvorivej cesty. Zrejme sa dá predpokladať, že by dnes neexistovala ani ich hudba, ak by v detskom veku najskôr nenašli odvahu uplatniť svoju vášeň pre písanie a tvorbu.

Celeste Buckingham:

Stručný prehľad rozprávok

Niet pochýb o tom, že rozprávky sprevádzali životy mnohých generácií pred nami a naďalej budú vypĺňať životy našich detí i budúcich pokolení. Stereotypná pôvodná rozprávka často prináša nejaké posolstvo. To buď poukazuje na to, že zanedbávanie obvyklých súdobých morálnych noriem vedie k tragickému koncu, alebo je ukážkou toho, že konanie v súlade s morálkou a „dobrota“ majú šťastný koniec. Tieto pohnútky sa pritom ovíjajú okolo životov princov, princezien a hrdinov spomínaných príbehov.

 

Aj keď rozprávky existujú už veľmi dávno, ich moderná podoba tak, ako ich poznáme dnes, sa začala formovať vo viktoriánskom období, aby deťom i dospelým poskytla ten najpozitívnejší a nie príliš zložitý obraz. Tieto postavy sa objavujú často a medzi najobľúbenejšie patria princ a princezná. Princ býva vyobrazený ako driečny, s dokonalým telom, statočný, zábavný, bystrý, očarujúci a citovo empatický. Princezná v typickej rozprávke býva často dobrá, nevinná a krásna – priam svätica s kráľovským titulom. Je plachá a skromná a prijemná na to, aby pohla čo i len prstom na svoju obranu. Je celkom závislá na hrdinovi príbehu, ktorý jej má prísť na pomoc. Aj to má svoj základ v tom, aké postavenie mala žena po celé stáročia v spoločnosti, pokiaľ ide o jej status oproti mužovi. Dokonca i v ranom období písaných rozprávkových príbehov bola žena vždy jemná a bezmocná, či už bola kráľovského rodu alebo obyčajnou poddanou. 

 

Do istej miery prispôsobenou podobou tradičných rozprávok sú tzv. „Disneyovky“, ktoré predstavujú obľúbenú verziu založenú na udalostiach doby, v ktorej boli predstavené verejnosti, a na veľkej dávke toho, čo práve diktuje kultúra zábavy. 

 

Disneyho princezné často stelesňujú kultúrne znepokojenie či postoje doby, v ktorej boli uvedené do hlavných médií prostredníctvom predmetného filmu. Tridsiate roky 20. storočia boli dekádou, kedy Walt Disney predviedol Snehulienku, úplne prvú disneyovskú princeznú. Predstavovala prevládajúci idealizovaný pohľad na ženu danej doby – ženu, ktorá mala byť zdržanlivou a pasívnou. Vlastne väčšina klasických prvých hrdiniek vrátane Popolušky a Spiacej krásavice je považovaných za najmenej feministicky vykreslené disneyovské princezné, pretože úplne závisia na krásnom princovi a nedokážu brániť seba, svoje postavenie ani ďalšie svoje hodnoty. 

 

Po Spiacej krásavici z roku 1959 sa tridsať rokov neobjavila žiadna ďalšia disneyovská princezná.  Ženy zatiaľ začali získavať silnejšie postavenie v spoločnosti, či už v sociálno-politickej oblasti alebo ako spotrebiteľky na všetkých trhoch, vrátane zábavného priemyslu. 

 

Nová éra disneyovských princezien, ktoré nasledovali, začlenila tento nový spoločensky akceptovaný pohľad na ženu vo svete, no stále si uchovala isté tradičné znaky starých príbehov. Malá morská víla Ariela napríklad preukazuje určitú mieru nezávislosti, keď sa rozhodne ísť za svojím snom a žiť medzi ľuďmi. Táto nezávislosť je však zobrazená trochu sporným spôsobom, nakoľko pre získanie muža svojich snov sa Ariela vzdá svojho hlasu, no tým zanedbá svoju zodpovednosť voči svojej rodine a spoločnosti, ohrozí svoje kráľovstvo a jeho osud vloží do rúk čarodejnice. Za týchto okolností je žena nezávislá, no len pokiaľ ide o hľadanie lásky.

 

Hoci mojím zámerom nie je podrobná analýza disneyovskej produkcie, pozrime sa krátko na ďalšie princezné, ako napr. Pocahontas. Je to postava, ktorá nie je natoľko vymedzená romantickými vzťahmi a v animovanom filme sa objavila v roku 1995 po tom, čo boli v dvoch desaťročiach od polovice 70. rokov minulého storočia posilnené práva pôvodných obyvateľov Ameriky zákonmi o ochrane práv a záujmov kmeňa. Bola prvou disneyovskou princeznou z radov pôvodných obyvateľov a je považovaná za vôbec najnezávislejšiu disneyovskú princeznú (aj keď sa kritizuje presexualizovaný obraz žien pôvodných obyvateľov Ameriky a nepresné vyobrazenie daného obdobia, ako aj skutočnej povahy vzťahu medzi Pocahontas a Johnom Smithom). 

 

Po Pocahontas nasledovali Mulan v roku 1998 – ďalšia odvážna princezná, ktorá má veľmi ďaleko od ostýchavosti a stáva sa hrdinkou vlastného príbehu, dokonca sa v plnej zbroji objavuje na bojovom poli (prezlečená za muža, ktorý ide do vojny namiesto jej otca) – a veľmi dlho očakávaná prvá africko-americká princezná Tiana v roku 2009, ktorej túžby boli značne odlišné od jej predchodkýň. „Jej snom nie je mať svojho princa a vládnuť svojmu kráľovstvu, ale otvoriť si reštauráciu.“ Stať sa podnikateľkou je určite moderným snom pre disneyovskú princeznú.

 

Je jasné, že s meniacou sa spoločnosťou a jej hodnotami, nie je idealizmus, taký charakteristický pre tradičných princov a princezné z rozprávok, vierohodný a nemôže byť braný vážne. A napriek tomu sa zdá, že symbol rozprávkovej princeznej ako stelesnenie všetkého dobra a dokonalosti, je pre naše deti upokojujúci. Možno by mali písať vlastné príbehy, pretože keď vytvárajú svoj príbeh založený na silnom a driečnom princovi a krásnej a láskavej princeznej, rozvíjajú si tvorivosť a predstavivosť, budú do životov svojich postáv začleňovať otázky a hodnoty týkajúce sa ich súčasného života, myšlienky, pocity, nádeje, obavy a svoje okolie. Možno je skvelým prvým krokom k nezávislému mysleniu a tvorivosti to, keď sa deti spoliehajú na vlastnú predstavivosť a vlastný pohľad na život, pocity a okolie, namiesto aby sa spoliehali na to, že im celé javisko postaví zábavný priemysel.

 

 Naša kniha „Stratená princezná“ sa usiluje stať takýmto príbehom. Keď sme spolu so sestrou Carmel (mala som vtedy 11 a sestra 8 rokov) tento príbeh napísali, vytvárali sme ho so všetkým, čo sme považovali za dôležité. S vecami, ktoré sme milovali, ktorých sme sa báli a ktoré sme si želali. S myšlienkami na ľudí, ktorých sme stretli a ktorí na nás zapôsobili, ktorí k nám boli láskaví i tých, ktorí láskavosť potrebovali, aj tých, čo boli neláskaví. So spomienkami na miesta, ktoré sme navštívili i na všetky, ktoré na nás ešte len čakali. Chceli sme byť hrdinami svojho príbehu bez ohľadu na pohlavie, rasu či vek. Všetky tieto myšlienky a túžby sme zabalili do príbehu, ktorý sa stal „Stratenou princeznou“.